História vývoja ložísk.

Prvou formou lineárnych ložísk bolo umiestnenie radu drevených tyčí pod rad páčidiel. Moderné ložiská s lineárnym pohybom používajú rovnaký princíp činnosti, s výnimkou toho, že namiesto valčekov sa niekedy používajú guľôčky. Otočné ložisko je objímkové ložisko, čo je jednoducho puzdro vložené medzi koleso a nápravu. Tento dizajn bol neskôr nahradený valivými ložiskami, ktoré nahradili pôvodné puzdrá s mnohými valcovými valčekmi, pričom každý valivý prvok pôsobil ako samostatné koleso.

Prvý príklad guľôčkového ložiska bol nájdený na starovekej rímskej lodi postavenej v roku 40 pred Kristom v jazere Nami v Taliansku: drevené guľôčkové ložisko bolo použité na podopretie otočnej dosky stola. Hovorí sa, že Leonardo da Vinci opísal guľôčkové ložisko okolo roku 1500. Medzi rôznymi nezrelými faktormi guľôčkových ložísk je veľmi dôležitým bodom to, že guľôčky sa navzájom zrážajú, čo spôsobí dodatočné trenie. Tomuto javu ale môžete predísť tak, že loptičky dáte do malých klietok. V 17. storočí vytvoril Galileo prvý popis guľôčkových ložísk v klietke. Na konci 17. storočia C. Wallow z Anglicka navrhol a vyrobil guľkové ložiská a nainštaloval ich na poštové vozíky na skúšobné použitie. Patent na guľkové ložiská získal P. Worth z Anglicka. Valivé ložisko s klietkou, ktoré bolo uvedené do praxe, vynašiel hodinár John Harrison v roku 1760 na výrobu chronografu H3. Na konci 18. storočia H. R. Hertz z Nemecka publikoval prácu o kontaktnom namáhaní guľkových ložísk. Na základe Hertzových úspechov vykonali R. Striebeck z Nemecka, A. Pamgren zo Švédska a ďalší veľké množstvo experimentov a prispeli k rozvoju teórie konštrukcie a výpočtu únavovej životnosti valivých ložísk. Následne N.P. Petrov z Ruska použil na výpočet trenia ložísk Newtonov zákon viskozity. Patent na guľový kanál získal Philip Vaughan z Carmarthenu v roku 1794.

V roku 1883 Friedrich Fischer navrhol myšlienku použitia vhodných výrobných strojov na brúsenie oceľových guľôčok rovnakej veľkosti a presnej guľatosti, čo položilo základ ložiskového priemyslu. O. Reynolds zo Spojeného kráľovstva vykonal matematickú analýzu Thorovho objavu a odvodil Reynoldsovu rovnicu, ktorá položila základ pre teóriu hydrodynamického mazania.